Nastúpali sme pomedzi žraloky 800m výšky a rozhodli sa pre variant, že ja si zlyžujem jeden 52° kuloár so záverečným zlanením sólo, Pavel si dá
Valon del Fos, pod zjazdom sa stretneme a do údolia zletíme na tandeme, ktorý sme si brali so sebou a tak sa vyhneme žralokom, ostrým kameňom, ktoré chcú dohrýzť naše sklznice.
Po nutnej metalovej príprave dunivých ód od Manowaru, dropujem do pekelne strmého a skalnatého, 3m úzkeho kuloáru so sklonom 52° najprv si pripravím ihrisko, a odseknem si úvodnú dosku. Potom máme síce žľab vymetený, ale aspoň bezpečnejší. Poskakujem si a užívam nálož adrenalínu, lebo toto je zatiaľ najdrsnejšie lyžovanie v mojom živote. Nejdem rýchlo, najužšie miesto si premyslím a s rešpektom sa komótne blížim ku koncu. Záver je však previsnutý, preto vyťahujem lano, aby som zlanil. Cylinder pod stenou má krásny sneh, predvídateľný, prašánek. Ten si dám rýchlo.
Stretneme sa s Pavlom, roztiahneme naše krídlo a letíme do slnečného údolia, do tepla a jari. A do teplého a komfortného karavanu!
